top of page

línia lesa, nitrianska galéria, sk 2024
 

Earth’s climate changes tend to trigger various processes in nature. Some of them are more apparent than others, but one thing is certain. Everything is changing at a rapidly increasing pace. Often it is too late to do anything about it, and thus we become witnesses to a constant extinction of old life forms and inception of new ones. 

The exhibition project titled Forest Line presents nine contemporary visual artists and their works that reflect upon the mentioned changes. The exhibition features a wide spectrum of artistic media forms, from drawings and paintings to objects, site-specific installations and all the way to video and audio installations. 

The suggested beginning of the exhibition is toward the end of the ice age, approx. 10,000 B.C., as we learn from the works by Michal Machciník. This historical period is also the approximate beginning of the story of a certain forest in eastern Slovakia which is narrated in Denis Kozerawski and Peter Kašpar’s docu-fiction by the rapper Čavalenky. The film also reflects upon the current society and its position toward forests and nature. The extinction of certain plant species and the alarming state of nature are themes which have become the focus of a large-format painting/installation by Michal Czinege. Walks around her hometown forests, listening to nature and new hybrid forms of trees are some of the leitmotifs of works by Helen Tóth. Mutual exchange of information, the flow of life-giving force among natural species and the feeling that something is bigger than us are some of the themes the Finnish visual artist Maija Laurinen reflects upon and tries to bring them into the gallery space. Leaving the forest environment and moving closer to people’s homes, to agriculture and orcharding in current climate conditions, these are the topics presented by Martin Piaček’s works. An important part of our landscape is also water which penetrates into the soil and irrigates it. Martin Bízik’s work opens up themes related to soil and water pollution and water flow regulation in our region. At the end, Jozef Suchoža brings up the matters of our uncertain future along with some hope for rescuing forests in our country.

 

The exhibition is not just a simple tale of a forest, it talks about exploring the landscape and vegetation, its ancient history, recent history and life and death which it is closely related to. It tries to educate visitors on matters of the protection of nature and brings up many questions on this topic that will matter in the future. It is a place for self-reflection and evaluation of our approach to natural environment. Forest Line is also a space of aesthetic experience with elements of playfulness, providing an opportunity to dive deep into the forest and into ourselves. 

With financial support of the Slovak Arts Council public funds. The Council is the leading partner of the project.

Exhibition: Forest Line

Exhibiting Artists: Martin Bízik, Michal Czinege, Denis Kozerawski a Peter Kašpar, Maija Laurinen, Michal Machciník, Martin Piaček, Jozef Suchoža, Helen Tóth

Curator: Dominika Chrzanová

Exhibition duration: December 1, 2023 – February 25, 2024

Photos: Michal Juhás

Venue: Representative Halls, Nitra Gallery 

Virtual Tour: https://nitrianskagaleria.sk/event/linia-lesa/#virtualna-prehliadka

Zmeny klimatických podmienok na Zemi spúšťajú rôznorodé procesy v prírode. Niektoré z nich sú viditeľnejšie než iné, no jedno je isté. Všetko sa mení a rýchlosť zmien naberá na obrátkach. Často je už príliš neskoro na záchranu a tak sme svedkami neustáleho zániku starých a vzniku nových foriem života.

 

Výstavný projekt Línia lesa prezentuje tvorbu deviatich súčasných vizuálnych umelcov, ktorí svojimi dielami reflektujú na spomínané zmeny. Vo výstave je zastúpené široké spektrum výtvarných médií a foriem od kresby a maľby, cez objekty, site-specific inštalácie až po video a audio inštalácie. 

Výstava pomyselne začína v závere doby ľadovej, cca 10 000 rokov pred našim letopočtom, o ktorej sa dozvedáme prostredníctvom diel Michala Machciníka. Definitívny zánik určitých druhov rastlín a alarmujúca situácia v prírode sú témy, na ktoré poukazuje vo svojej veľkoformátovej maľbe/inštalácii Michal Czinege. História lesa a príbeh jedného stromu na Slovensku a náš postoj k nim v súčasnej dobe, reflektuje krátky film od dvojice Denis Kozerawski a Peter Kašpar. Potulky po domácom lesnom prostredí, načúvanie prírode, či nové hybridné formy stromov sú leitmotívom tvorby Helen Tóth. Výmena informácií, prúdenie životodarnej sily medzi prírodnými druhmi a pocit niečoho, čo je väčšie ako my samotní, sa do priestoru galérie snaží autorsky preniesť fínska vizuálny umelkyňa, Maija Laurinen. Opustenie lesného prostredia a približovanie sa k ľudským obydliam, k pestovateľstvu a sadárstvu v súčasných klimatických podmienkach prezentuje svojim dielom Martin Piaček. Dôležitou súčasťou krajiny je aj voda, ktorá preniká do pôdy a zavlažuje ju. Dielo Martina Bízika otvára témy znečistenia pôdy a vody, či regulácie vodných tokov na našom území. Na záver do výstavy prináša otázky o nejasnej budúcnosti a prichádza s nádejou o záchranu lesov na našom území Jozef Suchoža. 

Výstava nie je len príbehom o lese, ale hovorí o poznávaní krajiny a vegetácie, jej prastarej histórii, nedávnej minulosti, o živote a smrti, s ktorými je úzko spätá. Snaží sa o edukáciu návštevníkov v oblasti ochrany prírody a prináša tiež mnohé otázky v tejto oblasti do budúcnosti. Je priestorom na sebareflexiu a zhodnotenie nášho postoja voči životnému prostrediu. Línia lesa je tiež priestorom estetického zážitku s prvkami hravosti a možnosťou ponorenia sa do útrob lesa aj do samých seba.

Toto podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Výstava: Línia lesa

Vystavujúci: Martin Bízik, Michal Czinege, Denis Kozerawski a Peter Kašpar, Maija Laurinen, Michal Machciník, Martin Piaček, Jozef Suchoža, Helen Tóth

Kurátorka: Dominika Chrzanová

Trvanie výstavy: 1. 12. 2023—25. 2. 2024

Fotky: Michal Juhás

Miesto konania: Reprezentačné sály, Nitrianska galéria

Virtuálna prehliadka: https://nitrianskagaleria.sk/event/linia-lesa/#virtualna-prehliadka

na chrbte nosím paprade, galéria sumec, bratislava, sk 2023
 

Helen Tóth's exhibition at the Sumec Gallery presents her most recent and recent paintings, objects and land art activities, which are related to the artist's long-standing interest in themes related to the forest and nature, their essential nature, their perception and experience by humans, but also to our (in)ability to testify about it. Helen Tóth says in this context that "the forest mediated by language remains only thought. If we are present in it, we do not have to think it, we do not have to try to understand it, because then it shows itself to us, it gives itself to us whole and exactly as it is. Try as we may, we can never succeed in expressing in words how the mountain air smells. There is only one idea of the forest, but there are infinite ways in which the forest gives itself to us. Only our bodily presence will allow us to experience the scent of the forest. To convey this experience in language to someone else is impossible. We thereby simplify it into a banal meaning. But we miss the core of the forest, the interior, which is hidden by the undergrowth and the treetops. Our senses are always limited, disturbed by something. What happens after sunset? Does the forest appear to us even in the dark? Do we catch its showing only by sight, or is it also given to us in some other way?"

 

Helen's reflection and means of considering these themes is primarily painting, motivated by movement and being in the forest ecosystem, into which she occasionally brings, or returns, branches and tree stumps that come from it. She works exclusively with found material, fallen branches or dead wood, discarded Christmas trees, which become vehicles for her painting. She then returns the found natural materials, which have become the medium for her painting, to the forest, but with her painterly input she creates situations that we could not experience under real circumstances, thus upsetting our stereotypical view and stimulating us to think and see anew and differently.

 

While walking through the woods, but also as a painter, Helen is particularly interested in the diseased, weakened, fallen trees, which, though often ignored by humans, also belong in the forest, their otherness and flawedness carrying an overlooked potential for drama and disturbance, or melancholy, stemming from their presumed demise, decay, absorption by the earth and return to the ecosystem in a new form, say ferns that grow out of the dirt or subsoil, the "back" of the forest, in which life is constantly ongoing, at once changing and renewing itself.

 

Helen's work, and the movement through the current exhibition, also helps us to consider the symbolism of the relationship between what is below and what is above, the horizontal-vertical tension of the forest and life. Helen Tóth's paintings lead us from the dark layers of dirt below, swamps, fallen branches and decaying trees, through the verticality of trunks and wind-chewed crowns, to the heights above and the view of the sky from a mountaintop or suddenly discovered clearing.

Helen's paintings lead us to an awareness and fuller experience not only of the forest, its essential nature and its various aspects, including its diversity, vulnerability, or capacity for renewal, but also to an awareness of their life-human contexts, which, viewed from the bottom up, we feel as we walk through the forest and among the artist's works.

 

Project funded by Minority Culture Fund - Kultminor.

Exhibition: I carry fern on my shoulders

Author: Helen Tóth

Curator: Ľuboš Lehocký

Exhibition duration: from 14 November 2023 to 8 December 2023

Photos: Adam Kamenský

Venue: Sumec Gallery, School of Design, Ivanská cesta 21, Bratislava

Výstava Helen Tóth v Galérii Sumec predstavuje jej najnovšie i nedávne maľby, objekty a landartové aktivity, ktoré súvisia s autorkiným dlhodobým záujmom o témy spojené s lesom a prírodou, ich bytostnou povahou, ich vnímaním a prežívaním človekom, ale aj s našou (ne)schopnosťou vypovedať o tom. Helen Tóth v tomto kontexte hovorí, že „les sprostredkovaný jazykom zostáva len myslený. Ak sme v ňom prítomní, nemusíme ho myslieť, nemusíme sa snažiť rozumieť mu, pretože vtedy sa nám ukazuje, dáva sa nám celý a presne taký aký je. Akokoľvek sa budeme snažiť, nikdy sa nám nepodarí slovami vyjadriť ako voňal horský vzduch. Idea lesa je len jedna, ale je nekonečno spôsobov ako sa nám les dáva. Jedine naša telesná prítomnosť nám umožní zacítiť vôňu lesa. Sprostredkovať jazykom túto skúsenosť niekomu inému je nemožné. Zjednodušujeme ho tým do banálneho významu. Celkom nám však uniká jeho jadro, vnútro, ktoré zakrývajú porasty a koruny stromov. Naše zmysly sú vždy niečím limitované, rušené. Čo sa odohráva po západe slnka? Ukazuje sa nám les aj v tme? Zachycujeme jeho ukazovanie sa len zrakom, alebo sa nám dáva aj nejako inak?“

Heleninou reflexiou a prostriedkom uvažovania o týchto témach je primárne maľba, motivovaná pohybom a pobytom v lesnom ekosystéme, do ktorého občas vnáša, respektíve vracia konáre a pahýle stromov, ktoré z neho pochádzajú. Pracuje výlučne s nájdeným materiálom, s odpadnutými konármi, alebo mŕtvym drevom, vyhodenými vianočnými stromčekmi, ktoré sa stávajú nosičmi pre jej maľbu. Nájdené prírodniny, ktoré sa jej stali médiom pre maľbu, následne navracia do lesa, pričom však svojim maliarskym vstupom vytvára situácie, ktoré by sme za reálnych okolností nemohli zažiť, čím rozrušuje náš stereotypný pohľad a podnecuje nás k opätovnému a inému uvažovaniu a videniu.

Helen pri prechádzke lesom, ale aj ako maliarku zaujímajú najmä choré, oslabené, spadnuté stromy, ktoré, aj keď sú človekom často ignorované, tiež patria do lesa, pričom ich inakosť a chybovosť v sebe nesie prehliadaný potenciál dramatickosti, znepokojenia, alebo melancholickosti prameniacej z ich tušeného zániku, rozkladu, absorbovania zemou a návratu do ekosystému v novej podobe, povedzme papradí, ktoré vyrastajú z hliny alebo podložia, z „chrbta“ lesa, v ktorom život neustále trvá, zároveň sa mení a obnovuje.

Helenina tvorba a zároveň pohyb aktuálnou výstavou nám zároveň pomáha uvažovať o symbolike vzťahu toho, čo je dole a toho, čo je hore, o horizontálno-vertikálnom pnutí lesa a života. Obrazy Helen Tóth nás vedú od spodných temných vrstiev hliny, močiarov, popadaných konárov a rozkladajúcich sa stromov cez vertikalitu kmeňov a vetrom ohlodaných korún až k výškam nad nimi a pohľadu na nebo z vrcholu hory, alebo zrazu objavenej čistiny.

Helenine obrazy nás vedú k uvedomeniu si a plnšiemu prežívaniu nie len lesa, jeho bytostnej povahy a rôznych aspektov vrátane jeho rozmanitosti, zraniteľnosti či schopnosti obnovy, ale aj k uvedomeniu si ich životných - ľudských súvislostí, ktoré pri pohľade zdola nahor cítime prechádzajúc sa lesom i medzi dielami autorky.
 

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Výstava: Na chrbte nosím paprade

Autorka: Helen Tóth

Kurátor: Ľuboš Lehocký

Trvanie výstavy: od 14. 11. 2023 do 8. 12. 2023

Fotky: Adam Kamenský

Miesto konania: Galéria Sumec, Škola dizajnu, Ivanská cesta 21, Bratislava

La push, 40x60brussels, brussels, be 2023
 

New exhibition will be opening this Sunday, 3.12.2023, 17:00!
Helen Tóth | La Push
3.12.2023 - 6.1.2024
Avenue Molière 195, Brussels
@generalnykonzulatsr_brusel

In the spirit of pre-Christmas opening, we would like to invite you for a cup of gluhwein!

Helen Tóth (*1992) studied painting at the Academy of Fine Arts in Bratislava, Slovakia. In 2017, 2022 and 2023 she was a finalist in the VUB Painting of the Year competition and in 2022 she was selected for the longlist of the STRABAG Artaward International award. The main focus of her work lies in the medium of painting, but she does regularly experiments with drawing, printmaking, analogue photography or object installation. In her work she is focused on the topic of forest, progressing from a complex exploration of the nature and effect of this environment to more specific, almost portrait-like depictions of trees. She is particularly fascinated by diseased, deformed or dry pieces, often placing them in a levitating position, symbolizing the precariousness of imbalance. At the same time, she reflects the anxieties of a contemporary generation living in a technologically advanced society where we often find ourselves disconnected from nature.

"The driftwood from the mountain river reminded me of the trees from La Push beach, symbolizing the places I long to visit, which is how the Slovak wood found itself in Washington - even if only on canvas, but the artwork have the power to travel around the world." @helentothova

Printing partner: @lattajeformat
Media partners: @tasr_thenewsagency
Photo: @martina.rotlingova

40 x 60 BRUSSELS is a street art gallery project curated by two Slovak artists, Lenka L. Lukačovičová and Martina Rötlingová and carried out together with the GC of Slovakia under the brand of Slovenský dom. 

Otvárame novú výstavu už túto nedeľu 3.12.2023 o 17:00!
Helen Tóth | La Push
3.12.2023 - 6.1.2024
Avenue Molière 195, Brusel
@generalnykonzulatsr_brusel

V duchu predvianočného otvorenia vás pozývame na šálku gluhweinu!

Helen Tóth (*1992) študovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2017, 2022 a 2023 bola finalistkou súťaže VÚB Maľba roka a v roku 2022 bola vybraná do longlistu medzinárodnej ceny STRABAG Artaward. Ťažisko jej tvorby spočíva v médiu maľby, ale pravidelne experimentuje aj s kresbou, grafikou, analógovou fotografiou či objektovou inštaláciou. Vo svojej tvorbe sa zameriava na tému lesa, pričom postupuje od komplexného skúmania povahy a pôsobenia tohto prostredia až po konkrétnejšie, takmer portrétne zobrazenia stromov. Fascinujú ju najmä choré, deformované alebo suché kusy, ktoré často umiestňuje do levitujúcej polohy, symbolizujúcej neistotu nerovnováhy. Zároveň reflektuje úzkosti súčasnej generácie žijúcej v technologicky vyspelej spoločnosti, v ktorej sa často ocitáme odtrhnutí od prírody.

"Naplavené drevo z horskej rieky mi pripomínalo dreviny z pláže La Push, symbolizujúc miesta, ktoré túžim navšíviť, takýmto spôsobom sa ocitlo slovenské drevo vo Wasingtone, - síce iba na plátne, diela však majú moc precestovať celý svet." @helentothova

 

Partner tlače: @lattajeformat
Mediálni partneri: @tasr_thenewsagency
Foto: @martina.rotlingova

40 x 60 BRUSEL je galerijný streetartový projekt, ktorý kurátorsky pripravili dve slovenské umelkyne Lenka L. Lukačovičová a Martina Rötlingová a ktorý sa realizuje v spolupráci s GK SR pod značkou Slovenský dom.