Current/upcoming shows:
febr. 2025 - Malý Berlín, Trnava, SK
okt. 2025 - At Home Gallery, Šamorín, SK
zlínský salon mladých - trienále souČ asného umĚ ní
krajská galerie výtvarného umĚ ní ve zlínĚ , cz 2024
The work of the younger generation of artists, often referred to as emerging artists, is even more intriguing, as it tends to be associated with the expectations of something new, fresh, or at least audacious and non-conformist. Therefore, it is also generally more tolerated, with gallery visitors often responding more benevolently. The desire to present something that transgresses the mainstream consensus and opinions on art was, to some extent, a driving force behind the establishment of the Zlín Youth Salon.
It showcases the works of Czech and Slovak artists and is usually held every three years. It is an integral part of the broader presentation of contemporary art at the Regional Gallery of Fine Arts in Zlín, continuing the tradition of the famous contemporary art exhibitions - the Zlín Salons and the Youth Exhibitions from 1936 to 1948 - organized by the Baťa company.
The first Zlín Youth Salon took place in 1997 in response to criticism claiming that the 1996 New Zlín Salon predominantly featured established artists, both in terms of age and artistic approach. If the New Zlín Salon (an exhibition intended for middle-aged and older artists) intended to be, at least in the beginning, an objective cross-section of the visual art scene, the Youth Salon adopted much looser, or practically non-existent, selection criteria. Despite, or perhaps because of its more flexible approach, the Zlín Youth Salon continued in an unchanged format for six years, selecting artists based on the consensus and recommendations of the exhibition jury. The selection method, which lacks a clearly defined thematic key and is based on the overall evaluation of the artist’s work and especially on the consensus among the nominees – members of the jury, has been at times questioned by the organizers. Nevertheless, it has its merits, such as the lack of one-sidedness, and over time it has provided a unique account of the transformation of the entire art scene. For it is the youngest generation that is often most sensitive to changes in the artistic climate.
This year’s jury consists of Jana Babušiaková, Jakub Frank, Adam Galko, Zuzana Krišková, Lumír Nykl and Noemi Purkrábková. Based on their recommendations, 19 creative subjects, including single artists and artistic duos, were selected.
Artists: Anna-Marie Berdychová a Samuel Stano, Dominik Styk, Dominika Dobiášová, Eliška Konečná, Erika Velická, Ester Sabik, Jakub Hájek a František Hanousek, Helen Tóth, Jáchym Šimek, Judita Levitnerová, Klára Kusá, Marika Krčmářová, Markéta Slaná, Martin Hrvol, Olbram Pavlíček, Sofie Tobiášová, Šimon Chovan, Šimon Sýkora, Tomáš Moravanský/Institut.
Duration of the exhibition: 18. 9.-10. 11. 2024
Venue: 1. floor 14 BAŤŮV INSTITUT, Vavrečkova 7040, 760 01 Zlín 1, Czech Republic
Curators: Mgr: Aleš Vrtal, Václav Mílek
Photo: Dalibor Novotný
The Zlín Youth Salon 2024 is held under the auspices of Minister of Culture of the Czech Republic Martin Baxa, Councillor for Culture and Education of the Zlín Region Zuzana Fišerová and Deputy Mayor of the City of Zlín Martina Hladíková.
The project has been realized with the financial support of the Czech Ministry of Culture, Zlín Region and the City of Zlín.
.
Tvorba mladšej generácie umelcov, často označovanej ako emerging artists, je ešte zaujímavejšia, pretože sa spája s očakávaniami niečoho nového, sviežeho alebo aspoň odvážneho a nekonformného. Preto je aj všeobecne tolerovanejšia, pričom návštevníci galérií na ňu často reagujú benevolentnejšie. Túžba prezentovať niečo, čo sa vymyká mainstreamovému konsenzu a názorom na umenie, bola do istej miery hnacím motorom vzniku Zlínskeho salónu mladých.
Prezentuje diela českých a slovenských umelcov a koná sa spravidla každé tri roky. Je neoddeliteľnou súčasťou širšej prezentácie súčasného umenia v Krajskej galérii výtvarného umenia v Zlíne a nadväzuje na tradíciu slávnych výstav súčasného umenia - Zlínskych salónov a Výstav mládeže z rokov 1936 až 1948 - organizovaných spoločnosťou Baťa.
Prvý Zlínsky salón mladých sa uskutočnil v roku 1997 ako reakcia na kritiku, ktorá tvrdila, že na Novom zlínskom salóne v roku 1996 sa prezentovali prevažne etablovaní umelci, a to tak z hľadiska veku, ako aj umeleckého prístupu. Ak Nový zlínsky salón (výstava určená pre umelcov stredného a staršieho veku) chcel byť aspoň na začiatku objektívnym prierezom výtvarnej scény, Salón mladých prijal oveľa voľnejšie alebo prakticky neexistujúce kritériá výberu. Napriek flexibilnejšiemu prístupu, alebo možno práve preto, pokračoval Zlínsky salón mladých v nezmenenom formáte šesť rokov a vyberal umelcov na základe konsenzu a odporúčaní výstavnej poroty. Spôsob výberu, ktorý nemá jasne definovaný tematický kľúč a je založený na celkovom hodnotení tvorby umelca a najmä na konsenze medzi nominovanými - členmi poroty, bol zo strany organizátorov občas spochybňovaný. Napriek tomu má svoje prednosti, napríklad absenciu jednostrannosti, a postupom času priniesla jedinečnú správu o premenách celej umeleckej scény. Práve najmladšia generácia je totiž často najcitlivejšia na zmeny v umeleckej klíme.
V tohtoročnej porote sú Jana Babušiaková, Jakub Frank, Adam Galko, Zuzana Krišková, Lumír Nykl a Noemi Purkrábková. Na základe ich odporúčaní bolo vybraných 19 tvorivých subjektov - výtvarníkov a autorských dvojíc.
Autori: Anna-Marie Berdychová a Samuel Stano, Dominik Styk, Dominika Dobiášová, Eliška Konečná, Erika Velická, Ester Sabik, Jakub Hájek a František Hanousek, Helen Tóth, Jáchym Šimek, Judita Levitnerová, Klára Kusá, Marika Krčmářová, Markéta Slaná, Martin Hrvol, Olbram Pavlíček, Sofie Tobiášová, Šimon Chovan, Šimon Sýkora, Tomáš Moravanský/Institut.
Trvanie výstavy: 18. 9.-10. 11. 2024
Miesto konania: 1. poschodie budovy 14 BAŤŮV INSTITUT, Vavrečkova 7040, 760 01 Zlín 1, Česko
Kurátori: Mgr: Aleš Vrtal, Václav Mílek
Fotky: Dalibor Novotný
Záštitu nad Zlínskym salónom mladých 2024 prevzali minister kultúry Českej republiky Martin Baxa, radná pre kultúru a školstvo Zlínskeho kraja Zuzana Fišerová a námestníčka primátora štatutárneho mesta Zlín Martina Hladíková.
Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky, Zlínsky kraj a štatutárne mesto Zlín.
belvedere na hluboké - Let it grow again!,
alŠova jihoceskÁ galerie, cz 2024
The tree is ubiquitous in cultural history because, among other things, it is an extremely effective carrier of human content. The material aspect and economic use of the tree, together with its spiritual, aesthetic and ecological function, are of fundamental importance to society. Few other natural elements in art have been chosen more often as a projection surface for man. It has both external (i.e. formal) and internal (contentual) qualities that ascribe to it a mythical role and make it a partner in dialogue between subjects of different cultures. The personified tree acts as a social being, a loner, a listener ready to absorb the messages we convey, a guardian, a protector, even a saviour of the climate.
The entire history of man's relationship to the tree is rooted in art. From prehistoric divine figures, totems and cosmic beings, ancient metamorphoses, to the biblical tree that has been instrumentalized to represent both decay and redemption (the iconography of the living cross), trees are religious emblems of civilization. These emblems are constantly changing and adapting to the ideological demands of the time. The tree in art must therefore be understood not only as an impulse to a symbolic interpretation of nature, but also to an interpretation of man himself and thus of his position in nature.
The tree as a tangible constant of mythic thought excites our imagination with its superhuman scope. First and foremost, it is a symbol of the supernatural, which is important not only in sacred art, but in every symbolist position. Interestingly, the Enlightenment, with its turn to reason, as well as the later empirical turn from metaphysics to rationality, did not essentially reject this topos. Transcendence was replaced by objective analogy, and so the tree was read as a metaphor not for God, but the complexity of manand the partial world. From the nineteenth century to contemporary art, the tree was increasingly used to convey pointed social and ecological messages. Whether in a scene of suffering, in which the bare, bent branches reflect mental and physical pain, or in an allegory of life, in which its overwhelming strength and blossoming represent supreme vitality, the tree in this art presented itself not as background decoration, but rather as a medium for expressing subjective ideas about the world. On the other hand, nowadays the tree is increasingly cast in the "role of saviour" to demonstrate its importance for human survival in the face of a collapsing environment.
We identify with trees, these organisms which have accompanied us as dialogue partners throughout our entire cultural history. As this current exhibition aims to thematise, the tree is a symbol of life to this day. In the current climate crisis of the Anthropocene, the fact that plants function as lungs for our planet is so strongly emphasised that we can expect an ever more frequent appearance of the theme of the tree in public space in the coming decades.
The exhibition at the Alsova South Bohemia Gallery is a conceptual follow-up to a major presentation of the theme at the Belvedere Gallery in Vienna, Austria (23 September 2022 - 8 January 2023), with which the AJG is collaborating to continue this ambitious project. The exhibition in the vast spaces of the Castle Riding Hall in Hluboká nad Vltavou follows the same principle as its original version in Vienna, Namely to present the tree in art as an ineludible visual sign, but one that is communicated in a graspable, model-based way, depending on its use. It makes a difference, then, whether the artist wants to convey an image of eternal life in a carefree environment, his own family tree, or an appeal for a necessary rethinking of our ecological behaviour. In the first case symbols are present, in the second, schemes, and in the third, complex forms of sign language that can be well explained with examples from art history.
Just as a tree is a dynamic organism, this exhibition will change from the original one and show new perspectives from the inexhaustible reservoir of art, i.e. this whole exhibition project is evolving, growing and problematizing an essential aspect of our life and survival.
Exhibition curator, author of concept and text: Miroslav Haľák
Architectural design: Adam Hochmuth
Graphic design: Jana Vahalíková (Studio Marvil)
List of artists | Karíma Al-Mukhtarová, Eduard Ameseder, Joannis Avramidis, Jan Bauch, Paul Baum, Nicolas Bertin, Robert Bielik, František Bílek, Radka Bodzewicz, Klemens Brosch, Rosemarie Castoro, Emil Cimiotti, František Anton Coufal, Josef Čapek, Věnceslav Černý, Constantin Damianos, Gunter Damisch, Honoré Daumier, Oscar Dominguez, František Dostál, Johann Feilacher, Lubomír Fendrych, Emil Filla, Joseph von Führich, Janus Genelli, Giovanni Giuliani, Franz Graf, Nilbar Güres, Edmund Gwerk, Hannes Haslecker, Carry Hauser, Anton Heusler, Helmut Hladisch, Jaroslav Hladký, Jakub Janovský, Pavel Jasanský, Anton Jasusch, Johanna Kandl, Karl Katholický, Franz Kernbeis, Anselm Kiefer, Krištof Kintera, Eva Kmentová, Milan Knížák, Peter Kogler, Johann Victor Krämer, Aleš Krejča, Otakar Kubín, Max Kurzweil, Taras Kuščynskyj, Rupert Kytka, Andries Cornelis Lens, Liza Lou, Alessandro Magnasco, Cecylia Malik, Edda Mally, Jakub Matuška aka Masker, Ralo Mayer, Gabriel von Max, Emilie Mediz-Pelikan, László Mednyánszky, Juraj Meliš, Zuzana Mináčová, Mistr Kryšpínovy legendy, Mistr z Frankfurtu, Alois Mosbacher, František Muzika, Otakar Nejedlý, Libor Novotný, Emil Orlik, Maxmilián Pirner, Jozef Poláček, Rona Pondick, Vladimír Popovič, Jan Preisler, Florian Raditsch, Carl Rahl, Vilém Reichmann, Rudolf Ribarz, Anton Romako, August Roth, Dorota Sadovská, Elisabeth von Samsonow, Sophia Schama, Martin Schnur, Gabriele Schöne, Moritz von Schwind, Reneé Sintenis, Antonín Slavíček, Lilly Steiner, Curt Stenvert, Ernst Stöhr, Leopold Strobl, Zdeněk Sýkora, Josef Šíma, Ester Šimerová-Martinčeková, Václav Špála, Jakub Špaňhel, Štýrský malíř, Helen Tóth, Josef Váchal, Jiří Valoch, Olga Wisinger-Florian, Adolf Wissel, Georg Philipp Wörlen, Max Zaeper, Marie Zlatníková, Jan Zrzavý.
The exhibition was accompanied by a spectacular Czech-English publication LET IT GROW AGAIN! The Tree in Art.
Editor | Miroslav Haľák
Authors | Ondřej Dadejík, Josef Fulka, Miroslav Haľák, Peter Megyeši, Peter Michalovič, Monika Mitášová, Stella Rollig, Aleš Seifert, Michal Šedík, Zuzana Štefková, Marián Zervan
Graphic design | Jana Vahalíková
Published by | Alšova jihočeská galerie, KANT — Karel Kerlický, 2024
.
Strom je v kultúrnych dejinách všadeprítomný, pretože je okrem iného mimoriadne účinným nositeľom ľudského obsahu. Materiálny aspekt a hospodárske využitie stromu spolu s jeho duchovnou, estetickou a ekologickou funkciou majú pre spoločnosť zásadný význam. Len máloktorý iný prírodný prvok v umení bol zvolený ako projekčná plocha pre človeka častejšie ako strom. Zvonka - formálne - aj zvnútra - obsahovo - má vlastnosti, ktoré mu pripisujú mýtickú úlohu a robia z neho dialogického partnera pre subjekty naprieč kultúrami. Personifikovaný strom vystupuje ako spoločenská bytosť, samotár, poslucháč pripravený absorbovať nami odovzdávané posolstvá, strážca, ochranca, dokonca záchranca klímy.
Celá história vzťahu človeka k stromu má korene v umení. Od prehistorických božských postáv, totemov a kozmických bytostí, starovekých metamorfóz až po biblický strom, ktorý bol inštrumentalizovaný na znázornenie rozkladu aj vykúpenia (ikonografia živého kríža), stromy sú náboženskými emblémami civilizácie. Tieto znaky sa neustále menia a prispôsobujú ideologickým požiadavkám doby. Strom v umení preto treba chápať nielen ako impulz k symbolickej interpretácii prírody, ale aj k interpretácii samotného človeka, a teda jeho postavenia v prírode.
Strom ako hmatateľná konštanta mýtického myslenia vzrušuje našu predstavivosť svojím nadľudským rozsahom. V prvom rade je teda strom symbolom nadprirodzena, ktoré je dôležité nielen v sakrálnom umení, ale v každej symbolistickej polohe. Je však zaujímavé, že osvietenstvo so svojím obratom k rozumu, ako aj neskorší empirický obrat od metafyziky k racionalite, tento topos v zásade neodmietlo. Transcendenciu nahradila objektívna analógia, a tak sa namiesto Boha čítal komplexný človek a čiastkový svet ako metafora v strome. Od 19. storočia až po súčasné umenie sa strom čoraz častejšie používal ako sprostredkovateľ ostrých sociálnych a ekologických posolstiev. Či už v scéne utrpenia, v ktorej holé, ohnuté konáre odrážajú duševnú a fyzickú bolesť, alebo v alegórii života, v ktorej jeho ohromujúca sila a rozkvet predstavujú najvyššiu vitalitu, strom sa v tomto umení nehlásil ako dekoratívna kulisa, ale ako nositeľ subjektívnych predstáv o svete. Na druhej strane je strom čoraz intenzívnejšie obsadzovaný do "úlohy záchrancu" aby sa demonštroval jeho význam pre prežitie človeka tvárou v tvár kolabujúcemu životnému prostrediu.
Stotožňujeme sa so stromami a tieto organizmy nás ako partneri v dialógu sprevádzali počas celej našej kultúrnej histórie. Strom, ako to chce táto výstava tematizovať, je aj dnes symbolom života. V súčasnej klimatickej kríze antropocénu je pľúcna funkcia rastlín pre našu planétu tak silne tematizovaná, že v nasledujúcich desaťročiach môžeme dokonca očakávať, že sa téma stromu bude vo verejnom priestore objavovať častejšie.
Výstava v Alšovej juhočeskej galérii koncepčne nadväzuje na veľkú prezentáciu témy v rakúskej galérii Belvedere vo Viedni (23. septembra 2022 - 8. januára 2023), s ktorou AJG spolupracuje na pokračovaní tohto ambiciózneho projektu. Výstava v rozsiahlych priestoroch Zámeckej jazdiarne v Hlubokej nad Vltavou sleduje rovnaký princíp ako jej pôvodná verzia vo Viedni, a to predstaviť strom v umení ako neprehliadnuteľný vizuálny znak, ktorý je však v závislosti od jeho použitia komunikovaný uchopiteľným modelovým spôsobom. Je teda rozdiel, či chce autor vyjadriť obraz večného života v bezstarostnom prostredí, rodový strom svojej rodiny, alebo apel na nevyhnutné prehodnotenie nášho ekologického správania. V prvom prípade ide o symboly, v druhom o schémy a v treťom o zložité formy znakovej reči, ktoré možno dobre vysvetliť na príkladoch z dejín umenia.
Tak ako je strom dynamický organizmus, aj táto výstava sa bude meniť oproti pôvodnej a ukáže nové pohľady z nevyčerpateľnej zásobárne umenia, t. j. celý tento výstavný projekt sa vyvíja, rastie a problematizuje podstatný aspekt nášho života a prežitia.
Kurátor výstavy, autor konceptu a textu: Miroslav Haľák
Architektonické riešenie: Adam Hochmuth
Grafický design: Jana Vahalíková (Studio Marvil)
Zoznam umelcov | Karíma Al-Mukhtarová, Eduard Ameseder, Joannis Avramidis, Jan Bauch, Paul Baum, Nicolas Bertin, Robert Bielik, František Bílek, Radka Bodzewicz, Klemens Brosch, Rosemarie Castoro, Emil Cimiotti, František Anton Coufal, Josef Čapek, Věnceslav Černý, Constantin Damianos, Gunter Damisch, Honoré Daumier, Oscar Dominguez, František Dostál, Johann Feilacher, Lubomír Fendrych, Emil Filla, Joseph von Führich, Janus Genelli, Giovanni Giuliani, Franz Graf, Nilbar Güres, Edmund Gwerk, Hannes Haslecker, Carry Hauser, Anton Heusler, Helmut Hladisch, Jaroslav Hladký, Jakub Janovský, Pavel Jasanský, Anton Jasusch, Johanna Kandl, Karl Katholický, Franz Kernbeis, Anselm Kiefer, Krištof Kintera, Eva Kmentová, Milan Knížák, Peter Kogler, Johann Victor Krämer, Aleš Krejča, Otakar Kubín, Max Kurzweil, Taras Kuščynskyj, Rupert Kytka, Andries Cornelis Lens, Liza Lou, Alessandro Magnasco, Cecylia Malik, Edda Mally, Jakub Matuška aka Masker, Ralo Mayer, Gabriel von Max, Emilie Mediz-Pelikan, László Mednyánszky, Juraj Meliš, Zuzana Mináčová, Mistr Kryšpínovy legendy, Mistr z Frankfurtu, Alois Mosbacher, František Muzika, Otakar Nejedlý, Libor Novotný, Emil Orlik, Maxmilián Pirner, Jozef Poláček, Rona Pondick, Vladimír Popovič, Jan Preisler, Florian Raditsch, Carl Rahl, Vilém Reichmann, Rudolf Ribarz, Anton Romako, August Roth, Dorota Sadovská, Elisabeth von Samsonow, Sophia Schama, Martin Schnur, Gabriele Schöne, Moritz von Schwind, Reneé Sintenis, Antonín Slavíček, Lilly Steiner, Curt Stenvert, Ernst Stöhr, Leopold Strobl, Zdeněk Sýkora, Josef Šíma, Ester Šimerová-Martinčeková, Václav Špála, Jakub Špaňhel, Štýrský malíř, Helen Tóth, Josef Váchal, Jiří Valoch, Olga Wisinger-Florian, Adolf Wissel, Georg Philipp Wörlen, Max Zaeper, Marie Zlatníková, Jan Zrzavý.
K výstave bola vydaná česko-anglická publikácia LET IT GROW AGAIN! Strom v umění.
Editor | Miroslav Haľák
Autori | Ondřej Dadejík, Josef Fulka, Miroslav Haľák, Peter Megyeši, Peter Michalovič, Monika Mitášová, Stella Rollig, Aleš Seifert, Michal Šedík, Zuzana Štefková, Marián Zervan
Grafická úprava | Jana Vahalíková
Vydali | Alšova jihočeská galerie, KANT — Karel Kerlický, 2024
come closer to see the radiant tree,
a7 gallery, sk 2024
Helen has been very intensely, even devotedly, involved in tree imaging for several years. However, this is not a traditional landscape or still life painting; Helen portrays trees; like a portrait painter, she often chooses only a part of them, placing them outside their everyday life - in a staged environment, discovering their personality. The poetic titles of objects, paintings and drawings (often inspired by songs, films and other artistic productions), which are not absent in this exhibition, illustrate in part Helen's reverence for trees and her perception of nature as a metaphor for a whole range of emotions.
The exhibition at A7 Gallery presents works in which the multiple working methods used by the artist in her work over a systematic and long period of time are evident. One of them is the collection of natural materials. Helen brings moss, lichens, pine needles, pine cones, bark, twigs, branches, tree parts from her walks in the forest. This results in a collection compiled on the basis of purely subjective criteria. By bringing it into the artificial environment of an urban studio, the possibility of concentrated observation and inspiration arises. The artist worked in a similar way in the exhibition Endless Tree (Turčianska Galerija v Martine, 2021), or in the exhibition Talking Tree Fingers (DOT. Contemporary Art Gallery, 2017). Helen transfers fragments of natural plants into a new environment and creates new groupings, non-existent ecosystems. She combines plants that do not meet in their natural habitat, changing their nature with subtle gestures.
This creates completely new, unusual combinations of natural plants, which Helen calls floral hybrids. The Twigs series of objects from 2022 was based on the same principle - they were branches brought from nature into the studio, painted/altered by the artist's hand and placed back into nature, but in a completely different place to the original. The branches, suspended on transparent ropes in their new environment, unnaturally levitated in the air and seemed like an apparition.
In her paintings and drawings, Helen uses colour in an unrealistic and symbolist way. These bring a sense of the supernatural and mysterious to the exhibition, which is in keeping with the aforementioned unnatural combinations of plants.
In the current exhibition, in addition to the aforementioned lines developing motifs from previous work, there is a subconscious need to protect nature. Helen creates new objects based on drawing in a bright Parisian blue, doused in resin. She colours the resin to match the mood of the painting. The latter is magical almost nostalgic, reminiscent of faded slides. In this way, Helen preserves her original natural environments under a protective layer so that they survive the ages, unchanged by any human intervention.
Duration of the exhibition: 1.10. - 10.12.2024
Venue: A7 Gallery, Banská Bystrica, SK
Curator: Kristína Hermanová
Photos: Ján Kostolanský
Realized with the financial support of the Cultural Minority Fund - Kultminor.
Helen sa už niekoľko rokov veľmi intenzívne až odovzdane venuje zobrazovaniu stromov. Nejde však o tradičnú krajinomaľbu či zátišie; Helen stromy portrétuje; rovnako ako portrétista, si často vyberá len ich časť, umiestňuje ich mimo ich všednodennosti - do zinscenovaného prostredia, objavuje ich osobnosť. Poetické názvy objektov, malieb a kresieb (často inšpirované pesničkami, filmami a inými umeleckými produkciami), ktoré nechýbajú ani v tejto výstave, čiastočne ilustrujú Helenino úctu voči stromom a jej vnímanie prírody ako metafory celého spektra emócií.
Na výstave v A7 Gallery sú prezentované diela, v ktorých sú viditeľné viaceré metódy práce používané autorkou pri jej tvorbe systematicky a dlhodobo. Jednou z nich je zbieranie prírodnín. Helen si z prechádzok lesom nosí mach, lišajníky, ihličie, šišky, kôru, vetvičky, konáre, časti stromov. Vzniká tak zbierka zostavená na základe čisto subjektívnych kritérií. Jej prenesením do umelého prostredia mestského ateliéru vzniká možnosť sústredeného pozorovania a inšpirácie. Podobným spôsobom autorka pracovala aj v rámci výstavy Nekonečný strom (Turčianska galéria v Martine, 2021), či vo výstave Hovoriace prsty stromov (DOT. Contemporary Art Gallery, 2017). Fragmenty prírodnín Helen prenáša do nového prostredia a vytvára nové zoskupenia, neexistujúce ekosystémy. Kombinuje rastliny, ktoré sa v prirodzenom prostredí nestretávajú, jemnými gestami mení ich povahu. Vznikajú tak úplne nové, neobvyklé kombinácie prírodnín, ktoré Helen nazýva florálnymi hybridmi. Na rovnakom princípe bola postavená aj séria objektov Twigs z roku 2022 - išlo o konáre, prinesené z prírody do ateliéru, pomaľované / zmenené rukou autorky a umiestnené naspäť do prírody, avšak na celkom iné ako pôvodné miesto. Konáre zavesené na priehľadných lankách v novom prostredí neprirodzene levitovali vo vzduchu a pôsobili ako zjavenie.
Helen vo svojich maľbách aj kresbách používa farby nerealistickým a symbolistickým spôsobom. Tie vnášajú do výstavy pocit nadprirodzenosti a tajomna, ktorý je v súlade s už spomínanými neprirodzenými kombináciami rastlín.
V aktuálnej výstave je okrem uvedených línií rozvíjajúcich motívy z predchádzajúcej tvorby prítomná podvedomá potreba prírodu chrániť. Helen vytvára nové objekty, ktorých základ je kresba jasnou parížskou modrou, zaliata živicou. Živicu farebne prispôsobuje nálade obrazu. Tá je magická až nostalgická, pripomína vyblednuté diapozitívy. Helen tak konzervuje svoje originálne prírodné prostredia pod ochrannú vrstvu, aby prežili veky a žiadny ľudský zásah ich nezmenil.
Trvanie výstavy: 1. 10.-10. 12. 2024
Miesto konania: A7 Gallery, Banská Bystrica, SK
Kurátori: Kristína Hermanová
Fotky: Ján Kostolanský
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
